Propozície IV. ročníka výtvarnej a literárnej súťaže
Dodekova Nová Baňa
Vyhlasovateľ a organizátor súťaže : Centrum voľného času v Novej Bani, Pohronské múzeum v Novej Bani a Mesto Nová Baňa
Cieľ : Súťaž povzbudzuje k budovaniu národnej a regionálnej hrdosti, vlastenectva, orientuje pozornosť žiakov na aktuálne témy v našej spoločnosti a významné historické medzníky.V tomto roku si pripomíname 150 výročieobjavenia čistého prameňa v Kohútove v období veľkého sucha, čo sa do dnes považuje ako zázrak.
Téma: „Zázraky Novej Bane a okolia“
Termíny:– uzávierka súťaže: 26. apríla 2013
– vyhlásenie výsledkov: 24. mája 2013
– výstava v priestoroch Mestského úradu v Novej Bani: 27. mája – 30.júna 2013
Podmienky súťaže: Súťaže sa môže zúčastniť každý žiak, ktorý nakreslí výtvarné dielo, alebo napíše prózu na danú tému. Do súťaže môže poslať žiak iba jednu prácu vo výtvarnej alebo literárnej časti. Prihlásené práce sa stávajú majetkom organizátora a budú slúžiť na publikačné a výstavné účely.
Výtvarná časť: Do výtvarnej časti súťaže budú zaradené výtvarné diela formátu A4, A3. Technika: Koláž. Každá práca musí byť čitateľne označená na zadnej strane podľa údajov na prihláške.
Literárna časť: Do súťaže budú zaradené literárne diela v rozsahu maximálne 1 strany, napísané v slovenskom jazyku. Literárny útvar: próza, ľubovoľný žáner.
| A) výtvarná časť | B)literárna časť |
| I. kategória/deti predškolského veku/ | I. kategória / žiaci 2. -4. ročníka ZŠ/ |
| II. kategória / žiaci 1. – 3. ročníka ZŠ a špeciálna škola/ | II. kategória / žiaci 5. – 7. ročníka, žiaci osemročné gymnázium prima – sekunda/ |
| III. kategória /žiaci 4.- 6. ročníka ZŠ, osemročné gymnázium prima – sekunda, špeciálna škola/ | III. kategória / žiaci 8. -9. ročník ZŠ , osemročné gymnázium tercia – kvarta / |
| IV. kategória /žiaci 7. -9. ročníka ZŠ,osemročné gymnázium tercia – kvarta, špeciálna škola/ |
Práce zasielať osobne, alebo poštou na adresu: Centrum voľného času Bernolákova 30, 968 01 Nová Baňa. Súčasťou výtvarného/literárneho diela musí byť vyplnená prihláška.
Kritéria hodnotenia: – výtvarné práce –základným kritériom hodnotenia prác je ich originálnosť a umelecká kvalita. Pri výbere oceňovaných výtvarných prác sa hodnotí najmä výtvarné estetické spracovanie námetu, ale aj prístup k téme, práce s výtvarne čistým spracovaním námetu s dobre zvládnutou spontánnou kresbou, farebné spracovanie, kompozícia.
– literárna práca – členovia komisie súťaže pri posudzovaní literárnych prác po prečítaní vyhodnotia všetky zaslané práce, hodnotí sa prístup k téme, spracovanie po obsahovej a formálnej stránke, originalitu.
Komisie súťaže majú právo niektorú z cien neudeliť, ak súťažná práca nedosiahne požadovanú úroveň.
Výsledky súťaže: budú zverejnené v novinách a na web stránke mesta Nová Baňa a vyhlásené na kultúrnom programe „Centráci rodičom a mestu“ v kine Vatra 24. mája 2013. Najlepšie práce budú vystavené v priestoroch Mestského úradu v Novej Bani od 27.5. – 30. 6. 2013.
Kontaktná osoba: PaedDr. Tatiana Polcová – Centrum voľného času, Bernolákova 30, 968 01 Nová Baňa
PaedDr. Tatiana Polcová, riaditeľka CVČ
Prihláška do IV. ročníka výtvarnej a literárnej súťaže
Dodekova Nová Baňa
Literárna časť Výtvarná časť
– hodiace zakrúžkovať
Téma/názov……………………………………Kategória:…………….
Meno, priezvisko žiaka:…………………………………………………
Adresa trvalého pobytu…………………………………………………
Škola (názov, adresa, telefón)………………………………………….
………………………………………………………………………..
Dátum zodpovedného pedagóga………………………………………….
Telefonický kontakt:……………………………………………………
Podpis žiaka……………………………………………………………
Podpis a pečiatka riaditeľa školy………………………………………..
Kohútovo
Rok 1863 bol skúpy na priaznivé počasie. Mesiace január a február boli suché a teplé a od apríla až do polovice júna takmer vôbec nepršalo. K tomu všetkému udreli začiatkom júna silné mrazy, ktoré spálili rastúce plodiny. Následne udreli mrazy i v júli, ktoré sprevádzalo sucho trvajúce až do októbra. Tento mimoriadne počasím nepriaznivý rok zavŕšilo veľké množstvo snehu, ktoré napadlo v decembri.
A predsa sa v tomto roku udialo v Novej Bani niečo mimoriadne. K tomu miestu, známemu ako Kohútovo, sa totiž viaže povesť, ktorá rozpráva príbeh detí, ktoré pásli v období veľkého sucha ovce. Naraz jedna z ovečiek začala hrabať nohou v zemi. Zvedaví pastieri začali na tom mieste hrabať tiež. Zrazu odtiaľ vytryskol prameň čistej vody. Domáci obyvatelia ihneď vytušili, že sa jedná o čosi neobvyklé a z vďaky zavesili na blízku čerešňu obraz Panny Márie, ku ktorému sa začali chodiť modliť a brávať si vodu nielen pre svoj úžitok, ale i pri rôznych chorobách. Súbežne s objavením prameňa sa začali šíriť zvesti aj o niekoľkých vidinách, ktoré tu obyvatelia zažili. Spontánne začalo byť toto miesto čoraz viac navštevované. V roku 1865 tu dal veriaci novobanský obyvateľ Juraj Nemčok postaviť namiesto obrazu kamennú sochu Panny Márie Immaculaty, ktorú 3.9. 1865 vtedajší kňaz Alexej Peťko posvätil.
Zvesti o zázračných udalostiach rýchlo presiahli hranice mesta, pričom sem začali prúdiť davy veriacich, často vedení aj svojimi kňazmi. Na tomto základe nariadil vtedajší banskobystrický biskup Štefan Moyzes prešetrenie tohto miesta. Prvé sa konalo 5. novembra 1865, druhé 22. mája 1866. Ich cieľom bolo podrobne vyšetriť okolnosti a výpovede obyvateľov a zistiť, či sa v Kohútove skutočne dejú veci spojené s božími zázrakmi a milosťou. Okrem viacerých svedectiev bolo vypočúvaných predovšetkým dvanásť hlavných svedkov, všetko hodnoverných obyvateľov, ktorí vypovedali pod prísahou. Zápisnica vyhotovená z ich výpovedí bola následne zaslaná banskobystrickému biskupovi, ktorý po jej starostlivom preštudovaní vyhlásil toto miesto za milostivé a povolil tu konať všetky verejné či súkromné pobožnosti.
Prvú púť Novobančanov usporiadal kňaz Alexej Peťko už v nedeľu, 1. júla 1866. Z farského kostola viedla procesia až do Kohútova a zúčastnilo sa jej asi 4000 ľudí. Odvtedy sa púte konávali pravidelne. Veľká púť bývala predovšetkým v septembri v nedeľu po sviatku narodenia Panny Márie. Druhá púť konávaná v nedeľu po 24. máji bola povolená na žiadosť Novobančanov banskobystrickým biskupom Mariánom Blahom v roku 1939.
Kohútovo už od začiatku vábilo veriacich a pútnikov svojou magickou atmosférou, ku ktorej prispievali svedectvá o vidine jasnej žiari na mieste prameňa, niekedy aj ženskej postavy v nej. Nechýbali ani tvrdenia o zázračných uzdraveniach, ako napríklad prinavrátenie zraku, sluchu, možnosti chodiť či pomoci v ďalších chorobách. Zázraky a zjavenia však rokom 1865 neskončili. Ďalšie svedectvo zaznamenal začiatkom roku 1867 miestny kňaz a rozprávalo prípad zázračného uzdravenia dvoch manželov z Hodruše.
Dňa 17. mája 1869 bol „za najväčšieho zástupu veriacich“ požehnaný kňazom A. Peťkom základný kameň kaplnky v Kohútove. Čoskoro na to tu vyrástla z milodarov veriacich neogotická kaplnka, ktorá bola slávnostne požehnaná už 12.9. 1869, na sviatok mena Mária. Na jej vysvätenie sa zišlo veľké množstvo domácich i cudzích veriacich. Hlavnú kázeň predniesol farár zo Štiavnických Baní Ladislav Szelepcsényi. Prítomní samozrejme boli aj iní kňazi z nielen okolitých obcí, ako aj celý novobanský magistrát a členovia „Mariánskej družiny novobanskej“, ktorá sa pod vedením farára A. Peťka utvorila už začiatkom roku 1866. Celá kaplnka aj so zariadením stála 3000 zlatých, pričom do prenosného oltárneho kameňa dal banskobystrický biskup Š. Moyzes vložiť pozostatky sv. mučeníkov Felicissima a Vincenta. V roku 1873 pribudli aj dva zvony vyrobené v Pešti, ktoré boli pôvodne určené pre kaplnku v Kohútove. Umiestnili sa však do, pre ne v roku 1874 postavenej zvonici (Zvonička), aby ich zvuk ľahšie doliehal až do mesta.
J. Potocká /Pohronské múzeum /